Biele, červené, ovocné či šumivé, každé má svojich priaznivcov a môžeme byť hrdí na to, že sa kvalitné značky vína rodia aj u nás na Slovensku. Odkiaľ pochádza prvá písomná zmienka o pestovaní viniča na Slovensku a ako sa darí pestovateľom v súčasnosti?
Starí dobrí Rimania
Tiež sa vám zdá, že vždy keď sa chceme dostať niečomu na koreň, za všetko môžu Rimania? Inak to nie je ani v prípade pestovania viniča na Slovensku. Historici totiž zistili, že prvý vinič sa na Slovensko dostal v období Rímskej ríše.
Existujú aj dôkazy, ktoré z územia Malých Karpát spred vyše 2 700 rokov. Kým sa však o víne začali zmieňovať aj písomne, jeho milovníci si párkrát štrngli čašou plnou nápoja bohov. Záznamy o pestovaní viniča na Slovensku sa totiž našli až v 9. storočí na území Nitrianskej stolice, o dve storočia neskôr v Tekove.
Tatári, zemepáni a poplatky
Po páde Rímskej ríše sa pestovaniu viniča a výrobe vína venovala cirkev. Trináste storočie vinohradníctvu na Slovensku neprialo, pretože Tatári a Turci ničili, čo im prišlo pod ruku.
Žiaľ vinohradníkov sa zmiernil v 15. storočí, keď si feudálni páni a poddaní mohli zakladať vinohrady so súhlasom zemepána, aby však mal niečo z toho aj on, zaviedol sa viničný poplatok, tzv. dežma.
Poddaní museli vrchnosti zväčša odovzdávať desatinu úrody hrozna alebo vína. Netrvalo dlho a z vinohradníckych mestečiek začali vznikať slobodné kráľovské mestá (16. a 17. storočie). Kvalitné slovenské víno im pomohlo získať si dobré meno.
Nepriaznivé okolnosti v pestovaní viniča
V období panovania Márie Terézie a jej syna Jozefa II. existovalo na dnešnom území Slovenska trojnásobne viac vinohradov, ako evidujeme v súčasnosti. V Bratislave vznikla v 19. storočí fabrika na výrobu šumivého vína.
Bolo by naivné očakávať, že sa vinohradníctvu na našom území darilo vždy. Existujú míľniky, ktoré rozvoj vinárstva na Slovensku spomalili. Ide predovšetkým o tieto okolnosti:
- politika Habsburgovcov v 18. storočí uprednostňovala rakúske vína,
- znížila sa konzumácia vína, vo veľkom sa pilo pivo,
- hubové ochorenia ohrozovali vinič v 19. storočí.
Postavili slovenské vinohradníctvo na nohy
V 20. storočí vinári všetkej nepriazni povedali dosť. V Bratislave vznikol Vinársky ústav, v ktorom sa vinárstvo na Slovensku podrobilo komplexnému výskumu. Slovenské vinohradnícke družstvo v Pezinku sa staralo o odbyt vína a mesto Pezinok sa zároveň stáva centrom vinohradníctva v našej krajine. Potom zlaté časy narušila kolektivizácia. Vznikol monopol na výrobu vína a kvantita predbehla kvalitu.
Vinohradníctvo po r. 1989
Doba vinohradníctvu skrátka nepriala, a tak by ste na Slovensku po roku 1989 našli veľa spustnutých polí. Vinári stratili motiváciu do niečoho investovať čas a peniaze a veľmi zdĺhavý bol aj proces prinavrátenia majetku pôvodným majiteľom.
Od roku 1999 existuje na Slovensku Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky v Bratislave, ktorý má za cieľ podporovať vinohradníctvo na Slovensku a dbať na to, aby boli výsledkom produkcie kvalitné značky vína. Nielen z viniča hroznorodého, ale aj ovocné vína, ktoré obľubujú všetci maškrtníci. Veď také víno z čiernych ríbezlí dokáže osviežiť najmä v lete.
Najlepšie druhy vína na Slovensku
Aké druhy vína sa rodia v slovenských viniciach? Všetky, čo ľúbime. Vo vinohradoch nájdete Chardonnay, Pinot, Sauvignon, Tramín červený, Rizling vlašský, ale aj Veltlínske zelené víno.
Z modrých odrôd viniča vzniká víno Frankovka modrá, Svätovavrinecké alebo Alibernet. Vyspelé metódy pestovania viniča a dobré klimatické podmienky umožňujú pestovateľom produkovať skvosty, ktoré sú známe aj za hranicami Slovenska.
Osviežte sa dúškom kvalitného slovenského vína z našej ponuky alebo ho venujte zahraničným priateľom ako suvenír zo Slovenska. Najskôr ich prekvapí dizajn fľašky, potom bohatá chuť vína.