Folklór na Slovensku – nedocenený unikát

Asi nič nedokáže charakterizovať náš národ tak ako folklór. Slovenský folklór je fenomén, ktorý nám môže závidieť nejeden národ, a právom sa radí do kultúrneho dedičstva našej krajiny. Množstvo tradícií, nárečí, piesní, povestí či rozprávok, ale tiež tancov a prekrásnych krojov – to všetko a ešte oveľa viac môžeme nájsť v tejto vzácnej truhlici, ktorú nám vytvorili a celé dlhé desaťročia uchovávali a odovzdávali z generácie na generáciu naši predkovia.

Ako vznikal folklór na Slovensku?

Ak by sme sa chceli dopátrať ku koreňom akejkoľvek ľudovej piesne, tanca či rozprávky, vždy by nás to zaviedlo do čias, kde väčšinou chudobní roľníci, remeselníci či pastieri žili svoj ťažký, no zároveň plnohodnotný a láskou naplnený život. A tu, cez pot v tvári a cez vrásky, cez významné rodinné udalosti či dedinské slávnosti sa celkom prirodzene začali formovať prvé zvyky, tradície, povery a pranostiky, ale tiež tance či nádherné ľudové piesne. Vynášanie Moreny, stavanie májov, svätojánske ohne, dožinky, pochovávanie basy či fašiangy – to je len časť krásnych slovenských zvykov, ktoré sa zachovali až do dnešných čias.

slovensky-folklor-na-slovensku-slovesnkedarceky.sk

Každý kraj, každý región a každá oblasť si žila svoj originálny a jedinečný folklórny život a v tom čase si iste nikto ani len nepomyslel, že práve ich svadobné zvyky alebo sviatočné tradície sa stanú základom, na ktorom budú budovať ďalšie a ďalšie generácie ich potomkov. A tak si jednotlivé regióny, oblasti, ale tiež mestá a obce tvorili svoje vlastné charakteristické prvky dialektu, šili a vyšívali kroje a každá oblasť mala dokonca svoju jedinečnú a typickú architektúru, ktorá sa na mnohých miestach zachovala až dodnes. Len sa pozrime na také Čičmany, na tie krásne dreveničky zdobené tradičnými ornamentmi, ktorých vzory nezostali len na dreve, ale preniesli sa aj na plátno a na výšivky krojov, vankúšov, obrusov či dokonca obrazov. Netreba tiež zabudnúť na krásne náhrdelníky či náušnice inšpirované folklórnymi vzormi. Nečudujme sa, že časť obce bola vyhlásená za Národnú pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Práve odlišnosti jednotlivých oblastí a regiónov a pestrosť a rozmanitosť robí slovenský folklór takým jedinečným a unikátnym.

folklorne-tance-slovenskedarceky.sk

A čo je v našom folklóre najvzácnejšie?

Na otázku, čo je najvzácnejšie v slovenskom folklóre, je veľmi ťažké odpovedať. Stačí, ak sa pozrieme na typické slovenské kroje. Hoci sa líšia ornamentmi, prvkami výšivky, kompozíciou či farebnosťou, všetky sú krásne a treba povedať, že stále vzácnejšie. Slovenský kroj však nie je len spomienkou na minulosť. Čoraz viac sa s ním stretávame aj v živote moderného človeka. Je dôkazom toho, že máme svoju minulosť, svoju hrdosť a, samozrejme, tiež skvelý a jedinečný vkus. Vymeniť drahé spoločenské šaty na prestížnom plese či večierku za svoj národný kroj je znakom našej silnej osobnosti a lojality k národu a predkom.

Väčšina krojov je šitá z prírodných materiálov, akými sú ľan, konope či priadza. Ženský kroj pozostáva z rubášu (plátenná spodnica), rukávcov, sukne, košieľky, zástery a v mnohých regiónoch aj čepca, krátkeho súkenného kabátika a kožúška. To všetko dotvorené výšivkou s ornamentom typickým pre danú oblasť, ručne háčkovanými čipkami či vzormi z korálikov. Mužský kroj je typický plátennou košeľou a súkennými gaťami rôznej dĺžky, ktoré sú rovnako ako pri ženskom kroji dozdobené výšivkou a doplnené koženým opaskom. S dlhým alebo trojštvrťovým kabátikom, kožúškom a klobúkom či baranicou dotvárajú kompletný obraz nášho národného odevu a dedičstva našich predkov. 

Rovnako aj ľudové piesne, či už východniarske, rusínske, alebo záhorácke, v každej sa skrýva kus pravdy o živote daného regiónu, o bežných radostiach a starostiach. Zabudnúť nesmieme ani na múdrosť našich predkov, prevažne roľníkov, ktorí sú tvorcami množstva predpovedí a pranostík súvisiacich najmä s počasím. Ak by v súčasnej dobe nevládol trend otepľovania a klíma by bola rovnaká ako pred mnohými rokmi, iste by sa naplnila nejedna z nich!

Do folklórneho dedičstva nesmieme zabudnúť zahrnúť tiež naše tradičné remeslá: kováči, drotári, čipkárky, hrnčiari či tkáči, ktorých šikovnosť dávno presiahla hranice nášho malého Slovenska. Modranská keramika a majolika je skvelým príkladom toho, ako si hlinené výrobky našich šikovných hrnčiarov dokázali za dlhé desaťročia upevniť svoju pozíciu na slovenskom, ale tiež zahraničnom trhu. Sú prezentáciou šikovnosti hrnčiarov vyrobiť z obyčajnej hliny jedinečné kúsky džbánov na víno, krčahov na vodu, hrncov, hrnčekov, tanierov a množstva iných užitočných a prekrásnych vecí.

modranska-majolika-slovenskedarceky.sk

Ak by sme pri téme folklóru zabudli na tradičné folklórne festivaly a slávnosti, ochudobnili by sme sa o nezabudnuteľné chvíle strávené prehliadkou toho naj, čo nám umelci a remeselníci môžu predviesť a ukázať. K tým najznámejším určite patria Folklórny festival Východná, Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve a Medzinárodný folklórny festival Myjava. Veľmi navštevovaným je tiež festival Hontianska paráda v Hrušove, kde sa od ukážok tradičných prác na poli, kosenia či mlátenia obilia dostaneme až do kuchýň, kde sa tradičným spôsobom pečie chleba a rôzne gastronomické špeciality, a do pivníc, kde prebieha celá tá tajomná alchýmia výroby vína. Samozrejme, tých folklórnych slávností je oveľa, oveľa viac a sú skutočne veľmi rozmanitého zamerania.

folklorne-slavnosti-v-ruzomberku-2022-slovenskedarceky.sk

Pôda bola pre našich predkov základným bohatstvom a nesmierne si ju vážili. Vedeli, že svedomitou prácou im zabezpečí dostatok jedla pre ich rodinu aj domáce zvieratá. Bozkávanie zeme sa pri niektorých, najmä kresťanských aktoch robí dodnes.

Pri páraní peria počas dlhých zimných večerov ženy a mladé dievčatá nielen klebetili či spievali, ale prerozprávalo sa tu množstvo krásnych slovenských rozprávok, bájok, legiend a povedačiek, z ktorých tie najkrajšie a najznámejšie skončili pod perom Pavla Dobšinského a dodnes z ich múdrosti čerpajú naše deti a deti našich detí. Slovenské národné rozprávky sú jedinečnou ukážkou toho, ako sa folklór šíril ústnou formou a dokázal sa takto zachovať po mnoho a mnoho generácií.

Folklórne bohatstvo národa nesúvisí s veľkosťou krajiny ani s jeho vierovyznaním či politickým smerovaním. Je niečím, čo vychádza zo samej podstaty národa, z jeho cítenia a z cítenia jeho zakladateľov a šíriteľov. A tak je len na nás, ako sa k zachovaniu folklóru na Slovensku postaví naša generácia a či dokáže oceniť bohatstvo, ktoré jej prenechali otcovia a praotcovia v nádeji, že nikdy nezomrie.

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie