Výroba ručného papiera

Ručný papier

História výroby papiera siaha ďaleko do Egypta okolo roku 1800 p. n .l.

Už vtedy starí Egypťania začali svoje myšlienky zaznamenávať na zložito upravovaný bambus (lyko).

Jeho pomenovanie papyrus vychádza z názvu rastliny Gyperus papyrus, ktorý rástol v oblastiach povodia Nílu.
Od konca Antiky sa stal nástupcom papyrusu materiál nazývaný pergamen. Obaja predchodcovia dnešného papiera nemali od seba až tak ďaleko. Názov vznikol v Malej Ázii v Pergamone. Vyrábali ho jednoduchým postupom z teľacej, ovčej alebo kozej kože. Mal omnoho lepšie vlastnosti ako papyrus, po prečítaní sa text dal zoškrabať a pergamen sa dal znova použiť. Bol pevnejší, pružnější a lepšie sa s ním manipulovalo. Pre ľahkú dostupnosť sa vyrábal na rôznych miestach sveta a každá kultúra ho niečím zdokonalila. Prifarbovaný bol výsadou byzantských kráľov. Farebný pergamen používala aj cirkevná hierarchia. V stredoveku ho začali vyrábať manufaktúrne tzv. pergamenári.

Používanie pergamenu ako jediného materiálu na písanie a tlač trvalo na Slovensku až do 14. storočia. Avšak aj pergamen bol časom nahradený dostupnejším a hlavne lacnejším materiálom, ktorým bol papier.

Kolískou výroby papierovej hmoty a papieru sa stala v roku 105 n. l. Čína, keď si dal ako prvý svoj vynález na cisárskom dvore patentovať štátny úradník Cchai Lun. Papierovinu vyrábal z hodvábneho odpadu s prídavkom kôry stromov, lyka, konope a zvyškov rybárskych sietí.

Čína dlho utajovala tajomstvo výroby papiera, no nakoniec sa tento postup rozšíril do Japonska a cez Arábiu, kde sa naučili vyrábať papier od čínskych vojnových zajatcov, do Európy. Okolo roku 1150 ho začali vyrábať v Španielsku. Na Slovensku sa papier začal používať začiatkom 14. storočia.

Ako to bolo na Slovensku

Najstaršia papierová listina napísaná na Slovensku je list kardinála Gentileho z roku 1309 alebo 1310, ktorý bol napísaný v Bratislave sedmohradskému biskupovi Benediktovi.

Po celé 14. storočie a aj v ďalších storočiach sa dováža na Slovensko papier z cudziny. Prevažne papiere z talianskych papierní, ktoré dovážali benátski a janovskí obchodníci. Obchod z Benátok k nám neviedol priamo, ale cez viedenských veľkoobchodníkov.

Od vzniku prvej ručnej papierne na Slovensku, až po zánik ručnej výroby v druhej polovici 19. storočia, prešlo vyše 400 rokov. Za toto obdobie vzniklo a pracovalo na Slovensku 105 ručných papierní. Ručná výroba papiera bola rozšírená najmä na východnom Slovensku, kde v piatich župách - Spišskej, Gemerskej, Šarišskej, Zemplínskej a Abovskej pracovalo celkom 55 ručných papierní, čo bola vyše polovica všetkých na Slovensku.

Suroviny a technológia

Základnou surovinou na výrobu ručného papiera na Slovensku sa stali handryIch zbieraním sa zaoberali handrári. Mali určený svoj obvod v ktorom handry zbierali a tento obvod stanovila vrchnosť v podobe privilégia. Keďže handár bol nedostatok, papierenskí majstri úzkostlivo strážili svoje práva na ich výkup. Ich nedostatok trval skoro po celý čas ručnej výroby papiera nielen na Slovensku, ale v celej Európe.

Veľmi často sa stávalo, že papierenskí majstri sa snažili získať handry aj pokútnym spôsobom. Handry uskladňoval papiernik v šope na dvore papierne alebo priamo v papierni. Pred použitím bolo treba handry zbaviť prachu, nečistôt a cudzích predmetov ako gombíky a pracky.

Znečistené handry bolo treba vyprať. Potom sa triedili podľa druhov, farby a zachovalosti. Túto prácu vykonávali ženy a vytriedené handry potom rezali na menšie kúsky. Najkvalitnejšie handry (biele – ľanové) sa používali na najkvalitnejšie papiere na písanie. Z farebných handár sa vyrábal papier baliaci, ktorý mal často odtieň do zelena alebo do modra.

Handry sa za pomoci vody museli rozvlákniť a vymlieť a tento proces sa ešte aj dnes v papierňach označuje ako mletie masy. Na toto rozvláknenie mali ručné papierne spočiatku len stupy. Základom stupy bol kameň s otvorom, na dne ktorého bola medená doska alebo ďalší kameň, cez ktorý do handier búchali veľké kladivá, ktoré handry úplne rozdrvili. Kladivá poháňalo vodné koleso.

Keď v roku 1670 vynašli v Holandsku mlecí strojktorý bol dokonalejší a výkonnejší, jeho používanie sa rýchlo rozšírilo. Holender, tak sa tento mlecí stroj volá, sa na výrobu papiera používa dodnes. Konštrukcia holendra bola jednoduchá. Bol z dreva a mal elipsovitý tvar. Začiatkom 19. storočia sa holendre vyrábali už prevažne zo železa v rôznych veľkostiach.

Najdôležitejším výrobným postupom pri výrobe papiera bolo vytváranie – čerpanie papierového hárkuTúto prácu vykonávali tovariši ručne pomocou formy a čerpacej kade.

Forma,  na ktorej sa vytváral hárok papiera, sa skladala z dvoch častí, pričom na spodnej časti bolo natiahnuté pletivo. Z formy sa papier uložil na plsť.

Papierový hárok, vytvorený na forme, bol mokrý a voda sa musela, ešte pred sušením papiera odstrániť. Odvodenie papierového hárku sa robilo v lisoch.

Na sušenie papiera používali v ručných papierňach vysokú povalu pod strechou papierne. Tu vešali papierové hárky na latky alebo žinky ako prádlo. Niekedy sa papier sušil aj na lúke za papierňou, ale to len v letných mesiacoch.

Papier sa po usušení triedil a hladil. Na hladenie sa používal kúsok mramoru alebo achátu upevneného na drevenej rúčke.

Papiernici

Papiernici považovali svoje zamestnanie za umenie a nie za remeslo, preto sa nezdružovali ani v cechoch. Pravidlá, ktorými sa papiernici riadili takzvané artikuly jestvovali všade v európskych krajinách.

Za panovania cisárovnej Márie Terézie boli vydané papiernické reguly, ktoré obsahujú pravidlá platné pre všetkých papiernikov, majstrov a majiteľov ručných papierní. Písalo sa v nich napríklad, že za učňa mohol papiernik zobrať len chlapca zo zákonitého manželstva, čo musel preukázať rodným listom.

Učňovská doba bola 4 roky, ale ak išlo o nemajetného chlapca a papiernik ho živil aj šatil, mohla trvať aj dlhšie. Učňami sa stávali chlapci vo veku 10 -12 rokov, ktorí sa prvé roky vôbec nedostali do dielne, ale iba pomáhali v kuchyni. Po skončení učňovskej doby bol učeň vyhlásený za tovariša. Každý majster mohol držať učňov len vtedy, ak mal na každého učňa predpísaný počet odborne vyučených tovarišov. K základnej práci v papierni, k vytvoreniu papierového hárku, bolo treba troch tovarišov, z nich dvaja museli byť odborne vzdelaní s dlhšou praxou a tretí mohol byť starší učeň, ale nikdy nie nevyučený pomocný robotník.

Handier bol nedostatok a tak začalo pátranie po lacnej a bežne dostupnej surovine, ktorá by nahradila handry. Bádanie bolo dosť spletité a niektoré návrhy dokonca aj kuriózne. Východísko v hľadaní náhradného materiálu našli najprv v slame, lenže tá zlyhala pre nekvalitu. Jedným zo zaujímavých návrhov bol vyrobiť papier z osích hniezdPrečo práve osie zniezda dali podnet človeku k výrobe papiera? Osy totižto vyrábali papier z dreva dávno pred človekom. Osy sú známe už z treťohornej doby a predpokladá sa, že žili podobným spôsobom ako dnes. Svoje hniezda si stavali zo strúchnateného dreva, len sršeň a čiastočne aj osa obyčajná z dreva čerstvého. Možno u nich hovoriť o papierových hniezdach. V jednom starom diele o prírode a technológii z roku 1800 sa dočítame o osích hniezdach toto: "Látka týchto hniezd zasluhuje náš obdiv tak isto ako včelí vosk. Je veľmi podobná sivému pijavému papieru. Vonkajšia strana hniezda sa skladá z väčšieho počtu takýchto tenkých papierových listov. Materiál naň berú osy zo starých okenných rámov. Z dreva zrezávajú ostrými zubami tenké vlákna, rozmrvia ich, navlhčia v ústach, vymiesia v cesto a vytvoria z neho guľôčky, ktoré odnášajú do svojho príbytku. Tu z nich vytvoria zubami a nohami tenké lístky, ktoré používajú na stavbu hniezd." Táto práca vzbudila pozornosť istého prírodovedca a priviedla ho na myšlienku napodobniť osy a zhotoviť papier z dreva, alebo iných rastlinných častí. Pokus bol korunovaný úspechom, aj keď tento papier bol krehký a pre sivé sfarbenie sa nedal použiť na písanie.

Takže nakoniec všetko skončilo tam, kde začali Číňania pred dvetisíc rokmi, a to pri rastlinných materiáloch. Francúzsky fyzik Reamur navrhol, aby sa papier vyrábal z dreva. Prvé použitie dreva na výrobu papiera bolo zaznamenané v roku 1769, ale až v polovici 19. storočia sa výroba papiera z drevitej kaše dostáva do povedomia širšej verejnosti. Presnejšie v roku 1843 tento problém vyriešil Saxon Keller, svojím objavom celulózykde základom bolo drevo. Mimochodom prvé noviny z drevoviny boli New York Times, ktoré vyšli v roku 1870.

V druhej polovici 19. storočia začínajú ručné papierne postupne zanikať. Niektoré prešli na strojovú výrobu, iné sa prebudovali na píly a mlyny. Niektoré vyhoreli a viac neboli obnovené.

Boli i také, ktoré spustli, stali sa nerentabilnými a nakoniec zanikli.

Aj keď vo svete sú ručné papierne považované za kultúrne dedičstvo, na Slovensku sa z pôvodných papierní nezachovala ani jediná! 

Ukážky výroby ručného papiera ako aj samotný ručný papier alebo výrobky z neho pre Vás radi pripravíme v našej chránenej dielni na strednom Slovensku v Michalovej.

V našom internetovom obchode Slovenskédarčeky.sk nájdete množstvo produktov na zahryznutie a aj na zahriatie, ktoré majú etiketu z ručného papiera. Ďalšie výrobky z ručného papiera nájdete aj v sekcii Produkty - Drobnôstky z papiera.

Ak Vás ponuka zaujala a chceli by ste sa dozvedieť viac, navštívte našu domovskú stránku a ak máte vlastnú predstavu o výrobkoch z ručného papiera, neváhajte nás kontaktovať.

Zdroj textu a obrázkov: DECKER, V.: Dejiny ručnej výroby papiera na Slovensku. 1. vyd. Martin: Matica slovenská. 1982.

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie