Medovnikárstvo

Medovníkárstvo

sa v Európe objavuje už v rannom stredoveku, pričom výraznejší rozmach zaznamenalo toto remeslo v 14. storočí s rozvojom cechového hnutia.

Začítajte sa do histórie medu na Slovensku

Prvý medovnikársky cech v Uhorsku, založený v roku 1619 v Bratislave, vznikol odlúčením od Viedenského generálneho cechu.
Postupom času, v 17. 18. storočí vznikli ďalšie cechy aj v Trnave, Banskej Bystrici, Kremnici, Bardejove, Košiciach...

Združovali remeselníkov, tovarišov a učňov, pričom porušenie predpisov sa prísne trestalo.

Učni sa učili štyri roky, potom boli predstavení tzv. Hlavnej láde a po schválení všetkými prítomnými, sa ako tovariši zdokonaľovali v remesle u ďalších majstrov, nezriedka vo vzdialených mestách. Takto sa vedomosti rozširovali a skúsenosti vymieňali. Zároveň si však jednotlivé medovnikárske rodiny svoje unikátne recepty žiarlivo strážili, keďže sa dedili z otca na syna.

Cechy sa tak postarali o zaručenú kvalitu medovníkov a pozdvihli toto remeslo na vysokú úroveň. 

Med sa ako základná zložka pri výrobe medovníkov skupoval zároveň s plástmi, takže sa medovnikári často venovali aj voskárskemu remeslu – výrobe sviečok, fakieľ a ďalších výrobkov z vosku.

Ďalším pridruženým remeslom bolo rezbárstvo.

Medovníky sa totiž najskôr vyrábali v reliéfnej podobe, keď sa cesto vtláčalo do plytkých foriem z hruškového dreva.

Cesto získalo konečný tvar a bohatú výzdobu, potom sa z formy opatrne vybralo a upieklo. Motívy boli rôzne, pričom každý lepší majster chcel mať svoje originálne námety a tvary. Najobľúbenejšie, v tvare srdca, jazdca na koni (husára), bábätka, koníka či bábiky sa napokon stali najprepracovanejšie. Originálnou pochúťkou boli medovníky okrúhleho tvaru s otvorom v strede, tzv "págle", ktoré sa napichovali na drevené šable, a tak sa ponúkali zákazníkom.

Začiatkom 20. storočia došlo, s nástupom cukrárskeho remesla, k postupnému úpadku medovnikárstva.

Cukrárske remeslo bolo módnou novinkou, a tak sa pod tlakom konkurencie začali do cesta používať lacnejšie náhrady, až takmer nebol rozdiel medzi cukrovinkou a medovníkom. "Nové" cesto už nebolo vhodné na vytláčanie do drevených foriem, takže umenie medovnikárskej drevorezby zaniklo úplne. Plechové formy sa neosvedčili, tak sa cesto len vyvaľkalo a jednoduché tvary sa vykrajovali malými plechovými formičkami. Figúrky sa pokládli na plech natretý včelím voskom, dali sa upiecť a po vychladnutí sa ich povrch dozdobil jemnou cukrovou polevou.

V tejto podobe sa nám medovníky zachovali až do dnešných čias.

zdroj: www.femme.sk 

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie