Z histórie výroby papiera

Ručný papier

Výroba ručného papieraHistória výroby papiera siaha ďaleko do Egypta okolo roku 1800 p. n .l.

Už vtedy starí Egypťania začali svoje myšlienky zaznamenávať na zložito upravovaný bambus (lyko).

Jeho pomenovanie papyrus vychádza z názvu rastliny Gyperus papyrus, ktorý rástol v oblastiach povodia Nílu.
Od konca Antiky sa stal nástupcom papyrusu materiál nazývaný pergamen. Obaja predchodcovia dnešného papiera nemali od seba až tak ďaleko. Názov vznikol v Malej Ázii v Pergamone. Vyrábali ho jednoduchým postupom z teľacej, ovčej alebo kozej kože. Mal omnoho lepšie vlastnosti ako papyrus, po prečítaní sa text dal zoškrabať a pergamen sa dal znova použiť. Bol pevnejší, pružnější a lepšie sa s ním manipulovalo. Pre ľahkú dostupnosť sa vyrábal na rôznych miestach sveta a každá kultúra ho niečím zdokonalila. Prifarbovaný bol výsadou byzantských kráľov. Farebný pergamen používala aj cirkevná hierarchia. V stredoveku ho začali vyrábať manufaktúrne tzv. pergamenári.

Používanie pergamenu ako jediného materiálu na písanie a tlač trvalo na Slovenskudo 14. storočiaAvšak aj pergamen bol časom nahradený dostupnejším a hlavne lacnejším materiálom, ktorým bol papier.

Kolískou výroby papierovej hmoty a papieru sa stala v roku 105 n. l. Čína, keď si dal ako prvý svoj vynález na cisárskom dvore patentovať štátny úradník Cchai Lun. Papierovinu vyrábal z hodvábneho odpadu s prídavkom kôry stromov, lyka, konope a zvyškov rybárskych sietí.

Čína dlho utajovala tajomstvo výroby papiera, no nakoniec sa tento postup rozšíril do Japonska a cez Arábiu, kde sa naučili vyrábať papier od čínskych vojnových zajatcov, do Európy. Okolo roku 1150 ho začali vyrábať v Španielsku. Na Slovensku sa papier začal používať začiatkom 14. storočia.

Ako to bolo na Slovensku

Najstaršia papierová listina napísaná na Slovensku je list kardinála Gentileho z roku 1309 alebo 1310, ktorý bol napísaný v Bratislave sedmohradskému biskupovi Benediktovi.

Po celé 14. storočie a aj v ďalších storočiach sa dováža na Slovensko papier z cudziny. Prevažne papiere z talianskych papierní, ktoré dovážali benátski a janovskí obchodníci. Obchod z Benátok k nám neviedol priamo, ale cez viedenských veľkoobchodníkov.

Od vzniku prvej ručnej papierne na Slovensku, až po zánik ručnej výroby v druhej polovici 19. storočia, prešlo vyše 400 rokov. Za toto obdobie vzniklo a pracovalo na Slovensku 105 ručných papierní. Ručná výroba papiera bola rozšírená najmä na východnom Slovensku, kde v piatich župách - Spišskej, Gemerskej, Šarišskej, Zemplínskej a Abovskej pracovalo celkom 55 ručných papierní, čo bola vyše polovica všetkých na Slovensku.

Suroviny a technológia

Základnou surovinou na výrobu ručného papiera na Slovensku sa stali handry. Ich zbieraním sa zaoberali handrári. Mali určený svoj obvod v ktorom handry zbierali a tento obvod stanovila vrchnosť v podobe privilégia. Keďže handár bol nedostatok, papierenskí majstri úzkostlivo strážili svoje práva na ich výkup. Ich nedostatok trval skoro po celý čas ručnej výroby papiera nielen na Slovensku, ale v celej Európe.

Veľmi často sa stávalo, že papierenskí majstri sa snažili získať handry aj pokútnym spôsobom. Handry uskladňoval papiernik v šope na dvore papierne alebo priamo v papierni. Pred použitím bolo treba handry zbaviť prachu, nečistôt a cudzích predmetov ako gombíky a pracky.

Znečistené handry bolo treba vyprať. Potom sa triedili podľa druhov, farby a zachovalosti. Túto prácu vykonávali ženy a vytriedené handry potom rezali na menšie kúsky. Najkvalitnejšie handry (biele – ľanové) sa používali na najkvalitnejšie papiere na písanie. Z farebných handár sa vyrábal papier baliaci, ktorý mal často odtieň do zelena alebo do modra.

Handry sa za pomoci vody museli rozvlákniť a vymlieť a tento proces sa ešte aj dnes v papierňach označuje ako mletie masy. Na toto rozvláknenie mali ručné papierne spočiatku len stupy. Základom stupy bol kameň s otvorom, na dne ktorého bola medená doska alebo ďalší kameň, cez ktorý do handier búchali veľké kladivá, ktoré handry úplne rozdrvili. Kladivá poháňalo vodné koleso.

Holender na mletie masyKeď v roku 1670 vynašli v Holandsku mlecí stroj, ktorý bol dokonalejší a výkonnejší, jeho používanie sa rýchlo rozšírilo. Holender, tak sa tento mlecí stroj volá, sa na výrobu papiera používa dodnes. Konštrukcia holendra bola jednoduchá. Bol z dreva a mal elipsovitý tvar. Začiatkom 19. storočia sa holendre vyrábali už prevažne zo železa v rôznych veľkostiach.

Najdôležitejším výrobným postupom pri výrobe papiera bolo vytváranie – čerpanie papierového hárku. Túto prácu vykonávali tovariši ručne pomocou formy a čerpacej kade.

Forma,  na ktorej sa vytváral hárok papiera, sa skladala z dvoch častí, pričom na spodnej časti bolo natiahnuté pletivo. Z formy sa papier uložil na plsť.

Lis na ručný papierPapierový hárok, vytvorený na forme, bol mokrý a voda sa musela, ešte pred sušením papiera odstrániť. Odvodenie papierového hárku sa robilo v lisoch.

Na sušenie papiera používali v ručných papierňach vysokú povalu pod strechou papierne. Tu vešali papierové hárky na latky alebo žinky ako prádlo. Niekedy sa papier sušil aj na lúke za papierňou, ale to len v letných mesiacoch.

Papier sa po usušení triedil a hladil. Na hladenie sa používal kúsok mramoru alebo achátu upevneného na drevenej rúčke.

Papiernici

Papiernici považovali svoje zamestnanie za umenie a nie za remeslo, preto sa nezdružovali ani v cechoch. Pravidlá, ktorými sa papiernici riadili takzvané artikuly jestvovali všade v európskych krajinách.

Za panovania cisárovnej Márie Terézie boli vydané papiernické reguly, ktoré obsahujú pravidlá platné pre všetkých papiernikov, majstrov a majiteľov ručných papierní. Písalo sa v nich napríklad, že za učňa mohol papiernik zobrať len chlapca zo zákonitého manželstva, čo musel preukázať rodným listom.

Učňovská doba bola 4 roky, ale ak išlo o nemajetného chlapca a papiernik ho živil aj šatil, mohla trvať aj dlhšie. Učňami sa stávali chlapci vo veku 10 -12 rokov, ktorí sa prvé roky vôbec nedostali do dielne, ale iba pomáhali v kuchyni. Po skončení učňovskej doby bol učeň vyhlásený za tovariša. Každý majster mohol držať učňov len vtedy, ak mal na každého učňa predpísaný počet odborne vyučených tovarišov. K základnej práci v papierni, k vytvoreniu papierového hárku, bolo treba troch tovarišov, z nich dvaja museli byť odborne vzdelaní s dlhšou praxou a tretí mohol byť starší učeň, ale nikdy nie nevyučený pomocný robotník.

Sušiareň papiera

Handier bol nedostatok a tak začalo pátranie po lacnej a bežne dostupnej surovine, ktorá by nahradila handry. Bádanie bolo dosť spletité a niektoré návrhy dokonca aj kuriózne. Východísko v hľadaní náhradného materiálu našli najprv v slame, lenže tá zlyhala pre nekvalitu. Jedným zo zaujímavých návrhov bol vyrobiť papier z osích hniezd. Prečo práve osie zniezda dali podnet človeku k výrobe papiera? Osy totižto vyrábali papier z dreva dávno pred človekom. Osy sú známe už z treťohornej doby a predpokladá sa, že žili podobným spôsobom ako dnes. Svoje hniezda si stavali zo strúchnateného dreva, len sršeň a čiastočne aj osa obyčajná z dreva čerstvého. Možno u nich hovoriť o papierových hniezdach. V jednom starom diele o prírode a technológii z roku 1800 sa dočítame o osích hniezdach toto: "Látka týchto hniezd zasluhuje náš obdiv tak isto ako včelí vosk. Je veľmi podobná sivému pijavému papieru. Vonkajšia strana hniezda sa skladá z väčšieho počtu takýchto tenkých papierových listov. Materiál naň berú osy zo starých okenných rámov. Z dreva zrezávajú ostrými zubami tenké vlákna, rozmrvia ich, navlhčia v ústach, vymiesia v cesto a vytvoria z neho guľôčky, ktoré odnášajú do svojho príbytku. Tu z nich vytvoria zubami a nohami tenké lístky, ktoré používajú na stavbu hniezd." Táto práca vzbudila pozornosť istého prírodovedca a priviedla ho na myšlienku napodobniť osy a zhotoviť papier z dreva, alebo iných rastlinných častí. Pokus bol korunovaný úspechom, aj keď tento papier bol krehký a pre sivé sfarbenie sa nedal použiť na písanie.

Takže nakoniec všetko skončilo tam, kde začali Číňania pred dvetisíc rokmi, a to pri rastlinných materiáloch. Francúzsky fyzik Reamur navrhol, aby sa papier vyrábal z dreva. Prvé použitie dreva na výrobu papiera bolo zaznamenané v roku 1769, ale až v polovici 19. storočia sa výroba papiera z drevitej kaše dostáva do povedomia širšej verejnosti. Presnejšie v roku 1843 tento problém vyriešil Saxon Keller, svojím objavom celulózy, kde základom bolo drevo. Mimochodom prvé noviny z drevoviny boli New York Times, ktoré vyšli v roku 1870.

V druhej polovici 19. storočia začínajú ručné papierne postupne zanikať. Niektoré prešli na strojovú výrobu, iné sa prebudovali na píly a mlyny. Niektoré vyhoreli a viac neboli obnovené.

Boli i také, ktoré spustli, stali sa nerentabilnými a nakoniec zanikli.

Aj keď vo svete sú ručné papierne považované za kultúrne dedičstvo, na Slovensku sa z pôvodných papierní nezachovala ani jediná! 

Ukážky výroby ručného papiera ako aj samotný ručný papier alebo výrobky z neho pre Vás radi pripravíme v našej chránenej dielni na strednom Slovensku v Michalovej.

V našom internetovom obchode nájdete množstvo produktov na zahryznutie a aj na zahriatie, ktoré majú etiketu z ručného papiera. Ďalšie výrobky z ručného papiera nájdete aj v sekcii Produkty - Drobnôstky z papiera.

Ak Vás ponuka zaujala a chceli by ste sa dozvedieť viac, navštívte našu domovskú stránku a ak máte vlastnú predstavu o výrobkoch z ručného papiera, neváhajte nás kontaktovať.

Zdroj textu a obrázkov: DECKER, V.: Dejiny ručnej výroby papiera na Slovensku. 1. vyd. Martin: Matica slovenská. 1982.

Fotky produktov od: Slovak Style

Sušené jabĺčka s etiketou z ručného papieraMedovinka s etiketou z ručného papieraAnjelik s krídlami z ručného papieraZáložka z ručného papiera